HNEDÁ
Skrz odutý úsmev a beťárske fúzy
Za boha za národ, sú len prázdne frázy
s dušou hnedou, mrzký každým činom
úzkosti mnohých chceš byt príčinou.
Roznášaš odpady hnedého hnusu
Idey hodné rozbitého autobusu
Velebíš vraha a zvrhlého kňaza
Konečné riešenie a hnedá skaza
rozum si dohnal na koniec zrázu
ľudskosť uviazla na bode mrazu
nahnedlé modle skrz faloš a biedu
všade velebíš len kožu bielu
ľudské bahno a močiar spoločnosti
parazit čo požiera aj vlastné kosti
na pľúcnom snímku si čierna škvrna
valiaca sa hnedá a smrdutá vlna
nákaza sa šíri samovoľným pádom
zdvihnutou dlaňou k veľkým davom
za svoje chyby druhých viníš
útočiť v tlupách, v tom zmysel vidíš
od hnedých fráz k strašným činom
na ľudí plameňom, alebo plynom
darmo dvíhaš hlas , i tvoji verní
ľudia precitnú, a prepadneš dvermi
na smetisko dejín, budúcnosť neistá
odporné symboly, hákové čísla
kebab do dlane, tak pozri sa na ne!
až krv nevinných na nich padne
muchy čo tiahnu k čerstvému trusu
rieka plná bahna, odpadu, a hnusu
Ako červ prežratý zhnitým mäsom
Ako záplava, čo valí sa mestom
najväčší Slovák spod našich tatier
kde je ten Kriváň, nech povie ti mater
súložiť bohov by sa ti chcelo
lenže si tupý, ako z hovna delo.